Jdi na obsah Jdi na menu
 


Astronómia

21. 3. 2007

Zapísaný:

Enis Del Mara

denis de vare

irma66

Jasmin Meggy

Alan Gruppe

Fleur

Lilly Potterová

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

hm :)

(Alessandra, 25. 5. 2007 19:07)

no ulky mi poslite do konca jula

Prosím o prihlásenie na moju školu

(Rick Merlin, 12. 5. 2007 14:14)

Dobry den prepacte za vstup do vyrusovania prosim tych ktori sa chcu prihlasit na www.merlinovaskola.estranky.cz nech sa zaregistruju!!!!!Prosim hladam aj ziakov aj profesorov!!!!

este som zabudla

(alessa, 12. 5. 2007 12:22)

ulohy mi posielajte na moj e-mail AdVe191@azet.sk

Úloha

(Alessa, 12. 5. 2007 12:21)

AKO domácu úlohu vám zadávam :poslať mi obrázok známej kemennej stavby STONEHENGE v Anglicku a pripísať: kam je nastavená + načo možno slúžila.Úlohu mi odovzdáte do konca mesiaca .

*Sadla si na stoličku a pozerala sa ako žiaci výchádzajú z učebne. No po chvili si na niečo spomenula:* Nezabudnite si učivo niekde odkladať.Nikdy neviete, kedy vám môžem dať skúšku.
*Keď žiaci odišli, profesorka si vydýchla a začala sa chystať na ďalšiu hodinu.*

Učivo 2. časť

(Alessandra Dejaneur, 12. 5. 2007 12:20)

FÁZY MESICA: Nov,dorastajúci kosák,prvá štvrť:už stredovekí démoni spozorovali, že Mesiac sa každú noc mení. Všimli si aj to, že nadobúda tie isté tvary každých dvatsaťdeväť a pol dňa.
Tento lunárny mesiac sa stal, dá sa povedať špičkou času a kalendárov. Lunárny kalendár sa dodnes používa medzi čarodejnými bytosťami, i keď ľudia nábženského vierovyznania Islam, ho tiež ešte používajú.
Čoskoro sa však objavil problém: rok rozdelenýna dvanásť lunárnych mesiacov bol kratší ako slnečný rok, ktorý určuje ročné obdobia. Vlkodlackí astronómovia si veľmi
dlho lámali hlavu nad tým, ako odstrániť tento rozdiel a tieto dva roky zosúladiť. Ako iste vieme, nakoniec odobrali mesici február dva dni, a to aj pomohlo.
HVIEZDY: Mesiac kraľuje na nočnej oblohe. Sú tam však aj hviezdy. Démoni spozorovali, že všetky hviezdy sa krútia okolo pevného bodu označujúceho sever.
Celkom blízko tohto bodu žierila jasná hviezda a zdalo sa, že ako jediná je nehybná. Nazvali ju POLÁRKA.
Neskôr démoni podľa svojej predstavivosti pospájali hviezdy do rôznych obrazcov-súhvezdí.Každá civilizácia rôznych bytostí osídlila oblohu svojimi
vlastními hrdinamim a mýtickymi zvieratami. Takmer všetky však videli na oblohe dve súhvezdia, ktoré pripomínali medveďa.
Dnes ich nazývame Veľká medvedica a Malá medvedica.
*Keď profesorka dokončila s výkladom látky boli už všetsi s písaním hotoví.Alessa, ale ešte doplnila pár viet.*
Boli otázky, na ktoré sa musel niekto raz opýtať. boli charakteru, ako napríklad:Koľko je hodín? Koľkého je? Koľko máme rokov? Kde je sever?
Tieto otázky prinútili celé generácie zahľadieť sa na oblohu.................A práve tak vznikla ASTRONóMIA.

Učivo 1. časť

(Alessandra Dejaneur, 12. 5. 2007 12:19)

*Do učebne astronómie vošla štíhla profesorka s čiernymi dlhými vlasmi vejúcimi za zátylok, podobajúcimi kašmíru.
Na sebe mala takisto čierne šaty, ktoré sa na slnečnom svetli leskli.
predstúpila pred triedu a ráznym hlasom povedala:* Vítam vás na našej prvej hodine astronómií.Volám sa Alessandra Dejaneur, a som vaša nová profesorka astronómie.
Som rada, že ste si tento predmet vybrali, a dúfam, ze bude patriť medzi vaše obľubené.
*Zasadla si za katedru a začala:* Na našich spoločných hodinách sa nebudeme učiť o horoskope a ani to ako pôsobí Mars, keď je v znamení škorpióna, NIE!
*Hlas, ktorý už mal podobu kriku sa znovu stíšil.*
Budeme sa učiť o fascinujˇucejších veciach, ak to vôbec môžme vecami nazvať.Astronómia nemá nič spoločné s astrológiou.Je len na vás, ako tomu porozumiete.
*Pozrela na žiakov a vydýchla si.* Keďže sme si všetko vyjasnili, môžem začať s výkladom učiva, kto ma bude prerušovať, môže
ma zaskočiť.Ak je vám všetko jasné, môžme začať.
*Mávla prútikom a na tabuli sa ukázali trochu šikmé písmo.Nedá sa povedať, žeby to bolo krasopisne, ale dalo sa to aspoň prečítať.
Kým si žiaci písali už predpísanú látku profesorka vysvetľovala:*

Všetko sa začalo slnkom.Už najstaršie civilizácie si všimli, že Slnko každý deň vychádza na východe a stúpa po oblohe, potom klesá, až napokon zapadne na západe.
Stačilo len zapichnúť palicu do zeme a podľa jej tieňa vedeli najstaršie bytosti na Zemi určiť, koľko je hodín.No nielen to. Všimli si, že Slnko vystúpi na oblohu
do určitej výšky, ktorá sa zo dňa na deň mení: najvyššie bolo v prvý letný deň. Slnko tak určovalo aj ročné obdobia.

********

(Richard Bonton, 17. 4. 2007 14:57)

Pozrite si prosím oznamy!

Domaca uloha

(meggy, 13. 4. 2007 20:15)

Takze mi na moj email mb21@pokec.sk poslite:ake rozne hviezdy tvoria galaxiu vypisat aspon tri odvetia astronomie !!! Dakujem

Ucivo - Astronomia

(meggy, 13. 4. 2007 19:59)

Astronómia *kedze sa takto nazyva nasa spolocna hodina mali by sme aj nieco o nej vediet otoci sa k nastenke a zacne*
Astronómia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá skúmaním a pozorovaním nebeských telies, priestoru a vesmíru ako celku a ich vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomným pôsobením vesmírnych telies a ich sústav. Predmetom výskumu astronómie sú všetky objekty vesmíru: Slnečná sústava, jej telesá a objekty (Slnko, planéty s mesiacmi, medziplanetárna hmota zahrňajúca kométy, planétky, meteoroidy a medziplanetárny prach), hviezdy a všetky ostatné telesá našej hviezdnej sústavy - Galaxie (dvojhviezdy, hviezdokopy, hmloviny, medzihviezdna hmota), hviezdne sústavy a sústavy hviezdnych sústav (galaxie, kvazary, skupiny galaxií a kopy galaxi - supergalaxie, Metagalaxia, medzigalaktická hmota), ako aj všetky druhy žiarenia vo vesmíre (kozmické žiarenie, reliktné žiarenie, neutrína) => sám vesmír ako celok. Ako prírodná veda v dnešnom chápaní sa astronómia začala rozvíjat až v 16. storočí prácami Kopernika, Galileiho, Keplera a Newtona. Podla cieľa, predmetu a metód svojho konkrétneho výskumu sa astronómia delí na viaceré oblasti, ktoré sa stále dopĺňajú, prípadne i menia podľa jej hlavného zamerania v danom čase. Klasická astronómia sa zaoberá predovšetkým predovšetkým určovaním polôh nebeských telies (astrometria a sférická astronómia) ich pohybmi (nebeská mechanika). *z tohto bude aj nabuduce pisomka*

Hlavnými odvetviami sú
astrometria
sférická astronómia
nebeská mechanika
astrofyzika
stelárna astronómia
kozmogónia
kozmológia
velmi dolezite naucit!!!!!!!!!!

Domaca uloha

(meggy, 12. 4. 2007 18:06)

Posielajte mi ju na mb21@pokec.sk
Domaca uloha:Z kolkych casti je zlozena slnecna sustava,z akych prvkov vznikla,co dodavalo teplo na roztavenie??? Za ulohu mozte ziskat body ale aj galeony!!!!

-********

(Richard Bonton, 12. 4. 2007 18:06)

Je to v poriadku ale mohla si tam pouzit trochu rpg a chyba ti domaca uloha!

Ucivo - Slnko

(meggy, 12. 4. 2007 18:03)

Vznik slnečnej sústavy. Slnečná sústava vznikala asi pred 4.8 - 4,6 miliardami rokov v galaktickom disku, tzn. v blízkosti galaktickej roviny, a to v treťom špirálnom ramene (čiže v Orionovom ramene) na jeho vnútornom okraji. Stavebným materiálom bol plyn a prach a prach v chladnej materskej globuli. Slnečná globula sa pomaly otáčala zmršťovala vlastnou gravitáciou. V jej stredu vznikalo Praslnko. Vonkajšia časť globule okolo Praslnka sa splošťovala a vytvorila protoplanetárny disk.
Veľmi rýchly vietor od Praslnka vymietol z vnútornej časti disku ľahké plyny , predovšetkým najhojnejší vodík a hélium. Vo vnútornej strane disku do vzdialenosti asi 700 mil. km zostal len prach. Z neho vznikali pred 4,5 mld. rokov terestrické planéty (Merkúr, Venuša, Zem a Mars). V hustej prachovej vrstve zrnká rýchlo rástli zrážkami do veľkosti centimetrov a ďalej. Pri stretnutí k sebe zrná pritiahli tento zrážkový rast trval až do veľkosti niekoľko kilometrov.
Tak veľké telesá (alebo planetizimály) sa už priťahujú gravitáciou. Gravitačná akrécia planetizimál vytvorila horúce roztavené protoplanéty. Teplo na roztavenie dodávaly jednak dopadajúce telesá, jednak zmršťovanie, gravitačná diferenciácia, ako aj vysoká rádioaktivita vnútri týchto protoplanét. Diferenciáciou klesali ťažké kovy (železo, nikel, chróm, irídium,...) do stredu planét, kdežto ľahké (kremík, hliník, horčík,...) stúpali k povrchu. Tak sa vytvárala dnešná stavba terestrických planét: ťažké jadro v srede obklopené plášťom a pevná kôra z kremičitanov na povrchu. Kozmické borbardovanie znamenalo poslednú fázu vo vývoji protoplanét. Vo vnútorných častiach disku zostal nielen pôvodný plyn s prachom z ktorého vzniklo jadro, ale boli naviac priviate plyny z vnútorných častí disku. Tam vznikali obrie planéty (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún) z vodíku a hélia.
V priestore je slnečná sústava usporiadaná do štyroch základných čatí